Walter Scott
| Walter Scott | |
| škótsky spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 15. august 1771 Edinburgh, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 21. september 1832 (61 rokov) Abbotsford, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Walter Scott (plné texty diel autora) |
| Commons |  Walter Scott |
Sir Walter Scott, 1. Baronet (* 15. august 1771, Edinburgh – † 21. september 1832, Abbotsford) bol škótsky básnik, prozaik, románopisec a zberateľ škótskych balád, predstaviteľ romantizmu. Je považovaný za zakladateľa historického románu. Jeho historické romány sú považované za jedny z najvýznamnejších anglických vôbec, pretože ovplyvnili tvorbu niekoľkých generácií a boli veľmi populárne.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z právnickej rodiny. V mladosti ochorel detskou obrnou a ochrnul na jednu nohu. Detstvo prežil u svojho dedka na škótsko-anglickom pomedzí, kde si veľmi obľúbil rozprávky a ľudovú slovesnosť. V roku 1792 absolvoval právo na University of Edinburgh, stal sa právnikom a v rokoch 1806-1830 bol úradníkom najvyššieho súdu v Edinburghu. Roku 1812 sa spriatelil s anglickým básnikom Georgeom Gordonom Byronom, ktorý svojím revolučným romantizmom do istej miery ovplyvnil jeho tvorbu.
Začínal ako romantický básnik. Už jeho kniha z roku 1805 Pieseň posledného škótskeho barda (The Lay of the Last Minstrel) sa stala bestsellerom (za 4 roky sa predalo 21 000 výtlačkov). Vrcholom jeho básnickej tvorby je Jazerná panna (The Lady of the Lake) z roku 1810, v ktorej sa panovník zamiluje do škótskej horalky.
V roku 1814 vydal anonymne dielo Waverley alebo Pred šesťdesiatimi rokmi (Waverley, or Tis Sixty Years Since), v ktorom sa hlavný hrdina postaví na stranu škótskych horalov, ktorí zosnovajú povstanie proti kráľovi. Obrovský úspech diela povzbudil Scotta na písanie ďalších historických románov. V krátkom čase vydáva diela Guy Mannering (1815), Starožitník (1816), Rob Roy (1817), Ivanhoe (1819) a tri série románov, ktorým dal súhrnný názov Príbehy môjho domáceho (Tales of My Landlord). Prvá séria obsahuje napr. román Čierny trpaslík (1816) a Starí smrteľníci (1816), druhá potom vrcholný Scottov román Srdce Edinburghu (1818) a v tretej sú zase romány Povesť o Montrose (1819) a Nevesta z Lammermoor (1819). Ku koncu života sa tvorba Walter Scotta vyznačovala klesajúcou umeleckou úrovňou. Napriek tomu aj v tejto dobe napísal skvelé romány ako je napr. Talizman (1825) alebo Kráska z Perthu (1828).
Svojim zmýšľaním bol konzervatívec, ktorý cez silné vplyvy romantizmu realisticky líčil veľké historické hnutia a krízy feudálneho stredoveku a svojím dielom ovplyvnil celý literárny svet prvej polovice 19. storočia.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľudové spevy škótskeho pohraničia (1802-1803, Minstrels of the Scottish Border) - zozbierané škótske balady)
- Pieseň posledného minstrela (1805, The Lay of the Last Minstrel)
- Marmion (1808) - opisuje bitku medzi Angličanmi a Škótmi na Floddenskom poli v roku 1513, v ktorej zvíťazili Angličania a bol zabitý škótsky kráľ Jakub IV.
- Jazerná pani (1810, The Lady of the Lake) - toto dielo zaznamenalo veľký úspech, avšak Byron so svojimi poémami Scotta predčil, preto si Walter vyberá nový žáner - historické poviedky a romány
Historické romány
[upraviť | upraviť zdroj]- Waverley (1814), autorova románová prvotina, ktorá zachytáva povstanie v Škótsku v roku 1745. Dielo má už typické črty autorovej tvorby: dokonalé zachytenie doby, verné zachytenie historických skutočností a napínavo rozvíjaný dej
- Guy Mannering (1815)
- Starí smrteľníci (1816, Old Mortality)
- Čierny trpaslík (1816, The Black Dwarf)
- Starožitník (1816, The Antiquary)
- Rob Roy (1817), román zachytávajúci život jedného zo škótskych národných hrdinov, vodcu škótskych horalov Roberta Roya, bojujúceho proti Angličanom na začiatku 18. storočia
- Srdce Edinburghu (1818, The Heart of Midlothian), vrcholný autorov román, ktorého dej sa odohráva v rokoch 1736-1751 a líči dojemný príbeh dvoch sestier, z ktorých mladšia je odsúdená na smrť a staršia jej svojou obetavosťou vyprosí u londýnskeho súdneho dvora milosť
- Ivanhoe (1819), najznámejší autorov román
- Nevesta z Lammermoor (1819, The Bride of Lammermoor), román sa stal podkladom pre operu Gaetana Donizettho
- Povesť o Montrose (1819, A legiend of Montrose), román, ktorého dej sa odohráva v Škótsku v roku 1644 za občianskej vojny. Ústredným motívom tohto románu je reakčne monarchistické povstanie škótskych horalov, ktoré podľa autorovho názoru bolo už vopred odsúdené na neúspech pre neorganizovanosť a rodové nepriateľstvo
- Opát (1820, The Abbot), román opisujúci osudy škótskej kráľovnej Márie Stuartovej
- Kláštor (1820, The Monastery)
- Kenilworth (1821), román odohrávajúci sa "v časoch starého, veselého Anglicka" za panovania kráľovnej Alžbety I. pôsobí živou kresbou prostredia a dejom plným dobrodružstva a napätia
- Pirát (1821, The Pirate), historický román odohrávajúce sa okolo roku 1700 na Shetlandoch a Orknejách
- Quentin Durward (1823), historický román odohrávajúce sa vo Francúzsku v čase vlády Ľudovíta XI. a osou jeho deja je súperenie Ľudovíta XI. s burgundským vojvodom Karolom Smelým. Podľa románu napísal roku 1888 belgický hudobný skladateľ François-Auguste Gevaert rovnomennú operu
- Talizman (1825, The Talisman), román odohrávajúci sa v Sýrii a Palestíne počas tretej krížovej výpravy (1189-1192), ktorú viedol anglický kráľ Richard I.
- Woodstock (1826)
- Krásavica z Perthu (1828, The Fair Maid of Perth), román sa stal podkladom pre operu George Bizeta
- Gróf parížsky (1832, Count Robert of Paris)
Románové kroniky
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Scott
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walter Scott na českej Wikipédii.