Gén
Gén je úsek (sekvencia) DNA alebo RNA, ktorá kóduje informáciu na tvorbu nejakého produktu. V užšom zmysle gén kóduje tvorbu jednej bielkoviny. Existuje množstvo rôznych definícií génu, často upravených na potreby jednotlivých vedných disciplín. Gén je základná funkčná jednotka dedičnosti.
Gén, ktorý kóduje proteín, je zložený z tripletov – kodónov, kde každý triplet predstavuje informáciu o zaradení jednej aminokyseliny. Zároveň musí gén obsahovať aj sekvencie umožňujúce jeho reguláciu. Patria sem sekvencie označujúce miesto začiatku a konca transkripcie génu. Tieto kodóny nekódujú aminokyseliny, ale poskytujú informácie, bez ktorých by nebol možný úspešný priebeh proteosyntézy. Úseky kodónov bez funkčných regulačných sekvencií sa nazývajú pseudogény.
Gény tvoria veľkú časť DNA baktérií, no len malú časť v DNA eukaryotov. Eukaryotická DNA totiž obsahuje rozsiahle nekódujúce sekvencie medzi génmi, ale aj vnútri nich. Nekódujúca sekvencia vnútri génu sa nazýva intrón. Aby z génu vznikol správny produkt, musí byť intrón z pre-mRNA vystrihnutý a zostávajúce kódujúce časti RNA spojené. Kódujúca časť génu sa nazýva exón. Časť DNA tvorená exónmi sa nazýva kódujúca DNA.
Gén v širšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Génom možno nazvať hocijaký úsek DNA, ktorý je prepisovateľný do podoby RNA, ktorá následne plní v bunke nejakú funkciu. Tou funkciou nemusí byť len syntéza bielkovín. Niektoré druhy RNA dokážu vykonávať funkciu už samé osebe, hoci predtým neraz ešte musia podstúpiť úpravy. Takáto RNA sa nazýva funkčná RNA a matrica na jej vyvorenie je gén v širšom zmysle.
Expresia génu
[upraviť | upraviť zdroj]Gén chápaný v zmysle úseku DNA môže mať všetky sekvencie funkčné a predsa sa nemusí prejavovať. V organizmoch nedochádza k prejavom všetkých génov súčasne. U mnohobunkových organizmov dochádza v rôznych orgánoch k prejavom rôznych génov, hoci všetky bunky majú takmer identickú DNA a všetky teda nesú rovnaké gény. Prejavovanie génu sa nazýva expresia génu. Je ovplyvňovaná rozličnými faktormi. Expresia génu sa môže v závislosti od okolností alebo od štádia ontogenézy zapínať a vypínať.
Niektoré gény sa prejavujú vo všetkých bunkách daného organizmu. Ide o gény riadiace chod každej bunky, napríklad ribozomálne gény. Tieto gény sa nazývajú "housekeeping gény". Iné gény sú špecifické len pre určité tkanivo alebo pletivo, napríklad gén pre hemoglobín v krvných bunkách.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gén
|
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |