Bangkok
| Bangkok | |||
| Krung Thep Maha Nakhon | |||
| Mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Thajsko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Centrálne Thajsko | ||
| Rieka | Čhauphrajá | ||
| Nadmorská výška | 5 m n. m. | ||
| Súradnice | 13°45′S 100°28′V / 13,75°S 100,46°V | ||
| Rozloha | 1 568,737 km² (156 874 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 8 249 117 (2010) | ||
| Hustota | 5 258,44 obyv./km² | ||
| Primátor | Sukhumbhand Paribatra | ||
| Časové pásmo | ICT (UTCUTC+7) | ||
| PSČ | 10 xxx | ||
  Poloha mesta v Thajsku
| |||
| Wikimedia Commons: กรุงเทพมหานคร | |||
| Webová stránka: bangkok.go.th/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Bangkok (slov. príd. meno je bangkocký; iné názvy: Krung Thép, Krungthép [čo je skratka celého názvu]; po thajsky กรุงเทพฯ, กรุงเทพมหานคร) je hlavné a najväčšie mesto Thajska. Má 8 250 000 obyvateľov (údaj z roku 2010). Mesto sa rozkladá najmä na východnom brehu rieky Čhauphrajá (Chao Phraya), blízko Thajského zálivu. Bangkok je jedným z najrýchlejšie rastúcich miest v juhovýchodnej Ázii. Je považované za rivala miest Singapur a Hongkong, hoci trpí problémami s infraštruktúrou, spôsobených rýchlym rastom. Je aj jednou z najobľúbenejších turistických destinácií.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Bangkok bol do roku 1767 malé obchodné centrum a prístav, nazývaný Bang Makok, slúžiaci hlavnému mestu Siamu, Ajuthajá. Novým hlavným mestom sa stalo Thonburí (dnes časť Bangkoku) na západnom brehu rieky, predtým ako kráľ Rám I. vybudoval svoj palác na východnom brehu. V roku 1782 premenoval mesto na Krung Thép, čo znamená „Mesto anjelov“. Názov Bangkok dnes predstavuje jeden okres Thonburí, ale väčšina cudzincov ho používa pre celé mesto.
Úplné ceremoniálne meno Krung Thépu je (v anglickom prepise) „Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit“, čo znamená „Mesto anjelov, veľké mesto, večné diamantové mesto, plodné mesto boha Indru, veľké hlavné mesto sveta s deviatimi klenotmi, šťastné mesto, oplývajúce nesmiernym kráľovským palácom, pripomínajúcim nebesá kde vládne znovuzrodený boh, mesto dané Indrovi a vybudované Vishnukarnom“. Deti sa v školách učia úplný názov mesta, ale málokto ho vie aj vysvetliť, lebo veľa slov je archaických. Veľa Thajčanov si ho pamätá len preto, že bolo použité v populárnej piesni „Krung Thep Mahanakhon Asanee-Wasan“ od Chotikula, recitovanej podobne ako abecedná pieseň v angličtine. Nie je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, pretože sa dnes už oficiálne nepoužíva.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Bangkok je ekonomickým centrom Thajska. V roku 2005 bol HDP približne 220 miliárd USD, čo predstavuje 43% HDP celej krajiny. HDP na hlavu je asi 20 000 USD. V Bangkoku je thajská burza s vyše 400 registrovanými spoločnosťami a kombinovaným trhovým kapitálom 120 miliárd USD (január 2006).
Bangkok je sídlom vedenia všetkých veľkých thajských komerčných bánk a finančných inštitúcií. Celkový bankový depozit na konci roku 2005 bol asi 7 triliónov bahtov (177 miliárd USD). Je tu 18 finančných inštitúcií s majetkom vyšším ako 1 miliarda USD.
Príjem obyvateľov Bangkoku je relatívne vysoký, hlavne v porovnaní s horšie zarábajúcimi imigrantmi (z iných provincií alebo susedných krajín). Miera chudoby predstavuje asi 7% populácie (ak nerátame ilegálnych prisťahovalcov tvoriacich asi 5-8 % obyvateľstva).
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa údajov z roku 2010 je v meste 8 250 000 registrovaných obyvateľov. Cez pracovný deň populácia narastie asi o dva milióny ľudí. Viac ako 50% Bangkočanov má čínskych predkov. Nedávno zažil Bangkok veľký prílev imigrantov zo zahraničia. Medzi dlhodobými zahraničnými rezidentmi je 250 000 Číňanov, 30 000 Japoncov (najväčšia japonská komunita v ázijskom meste mimo Japonska), 100 000 Indov (35 000 sikhov), z ktorých vyše 80 % má thajské občianstvo, 6 000 Američanov, 45 000 Európanov (druhý najvyšší počet po v Ázii po Singapur), 15 000 Thajčanov, 7 000 Juhokórejčanov, 6 000 Nigérijčanov, 8 000 Arabov, 25 000 Malajzijčanov a 4 000 Singapurčanov. Je tu približne 400 000 - 600 000 ilegálnych prisťahovalcov z Kambodže, Mjanmarska, Ruska, Ukrajiny, Pakistanu, Nigérie, Indie, Bangladéša, Číny a iných štátov. 92 % obyvateľstva sú budhisti, zvyšok sú moslimovia (6 %), kresťania (1 %), židia (300 rezidentov), hinduisti (0,6 %) a iní. Je tu 400 budhistických chrámov, 55 mešít, 10 kostolov a 2 synagógy.
Administratíva
[upraviť | upraviť zdroj]Bangkok je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Thajska (druhá je Pattaya), ktorých obyvatelia volia guvernéra, na rozdiel od 75 zvyšných thajských provincií (changwat). Urbanizácia Bangkoku zasahuje za hranice provincie Bangkok do susedných provincií Nonthaburi, Samut Prakan, Pathum Thani, Nakhon Pathom a Samut Sakhon. Súčasná provincia vznikla v roku 1972, keď predchádzajúca provincia - changwat Phra Nakhon – splynula s provinciou Thonburi.
Znak mesta zobrazuje boha Indru idúceho na mytologickom zvierati Erawan, pripomínajucom slona, medzi oblakmi. Indra v ruke drží zbraň metajúcu blesky. Znak vychádza z kresby namaľovanej princom Narisom. Symbolom Bangkoku je aj strom Ficus benjamina.
Bangkok je rozdelený na 50 obvodov (khet, niekedy nazývaných aj amphoe, podobne ako v iných provinciách), ktoré sa ďalej delia na 154 kwaengov (ekvivalent tambonov v ostatných provinciách).
Vysoké školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Bangkoku je mnoho štátnych aj súkromných univerzít. Najuznávanejšími univerzitami thajska sú dve najstaršie, Chulalongkorn a Thammasat. Medzi verejné univerzity ďalej patria:
- Asian Institute of Technology
- Assumption University
- Bangkok University
- Chiang Mai University
- Dhurakijpundit University
- Kasetsart University
- King Mongkut's Institute of Technology at Ladkrabang
- Mahanakorn University of Technology
- Mahidol University
- Ramkamhaeng University
- Rangsit University
- Ratana Bundit College
- Srinakharinwirot University
- Sripathum University
- Silpakorn University
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Prepracovaný systém kanálov (khlongov) dal mestu prezývku “benátky východu” už v časoch, keď všetku dopravu zabezpečovali lode. Časom bolo mnoho kanálov zmenených na rušné ulice, ale veľa sa ich stále zachovalo aj s obydliami a trhmi pozdĺž nich. Za zmienku stoja plávajúce trhy v štvrti Taling Chan
Aby sa zabránilo zápcham, bolo vybudovaných niekoľko nadzemných železníc a cestných okruhov okolo širšieho Bangoku. V roku 1999 bol otvorený dvojkoľajný 'Skytrain' (oficiálne BTS). Prvá trasa podzemného metra bola verejnosti otvorená v júli 2004. Zvyšky nedokončeného projektu nadzemnej železnice (projekt Hopewell) možno stále vidieť cestou z hlavnej železničnej stanice na letisko Don Muang. Výstavba sa zastavila počas celoázijskej finančnej krízy a piliere ostali bez úžitku, miestni ich nazývajú „Hopehenge“ (beznádejné), alebo Stonehenge. V júli 2004 bol spustený nový systém metra MRT spájajúci severnú železničnú stanicu v Bang Sue so stanicou Hua Lamphong v blízkosti centra, vedúci aj cez východnú časť mesta. Napája sa na BTS systém v staniciach Mo Chit, Asok a Sala Daeng. Väčšina železničných spojení začína na stanici Hua Lamphong na južnej konečnej stanici metra. Vlaky odtiaľto idú do Malajzie na juhu, Chiang Mai a ďalej na sever, a do Khon Kaen na severovýchode.
Do každého mesta či provincie sa dá z Bangkoku ľahko dostať autobusom. Linky vedúce na západ a juhozápad štartujú z južného autobusového terminálu, západne od mesta. Linky na juhovýchod, napríklad do miest ako Pattaya či Ko Samet, odchádzajú z Východného autobusového terminálu v Ekkamai, tretia zástavka od východného konca Skytrainu. Všetky linky na sever a severovýchod odchádzajú zo Severného autobusového terminálu v Mo Chit, pri konečnej metra aj Skytrainu.
Letiská
[upraviť | upraviť zdroj]Bangkok International Airport, často nazývané „Don Muang“, najvyťaženejšie letisko v juhovýchodnej ázii, sa nachádza severne od mesta, dnes ho už mestská urbanizácia takmer zasiahla. V roku 2002 začala výstavba nového letiska Suvarnabhumi Airport v štvrti Bang Phli provincie Samut Prakan juhovýchodne od mesta. Po dokončení v roku 2007 prevzalo všetku medzinárodnú aj domácu dopravu z letiska Don Muang, kde zostali nízkonákladové spoločnosti a chartrové lety. Don Muang má ja železničnú stanicu smerujúcu na sever a severovýchod.
Súčasné problémy
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčším problémom Bangkoku je znečistenie vzduchu, spôsobené preťaženou mestskou dopravou. Nedávne dokončenie systému nadzemných železníc situáciu trochu zlepšilo. V Bangkoku je rozšírený predaj neautorizovaných, ilegálne kopírovaných materiálov chránených autorskými právami (hlavne softvér a DVD). Jedným z najznámejších miest pre nákup ilegálnych kópií je Pantip Plaza. V posledných rokoch prebehlo niekoľko pokusov o potlačenie tohoto obchodu čistkami na Pantipe a iných známych miestach, neboli však úspešné a ilegálne kopírovanie je stále prosperujúcim obchodom. BSA, americká spoločnosť prevencie kopírovania, odhaduje že zastavenie ilegálneho kopírovania v Thajsku by znamenalo zisk 80 miliónov USD. Pod dlhodobým tlakom skupín ako BSA alebo Recording Industry Association of America, ktoré presadili obštrukciu obchodných dohôd s Thajskom, začala thajská vláda vyvíjať veľké úsilie o potlačenie neautorizovaných nahrávok vrátane zavedenia tvrdého zákona o ochrane intelektuálneho majetku. Názor obyvateľov thajska na tento problém to síce zatiaľ neoplyvnilo, obchod stále pokračuje, podľa BSA je však potlačenie ilegálneho kopírovania dlhodobá záležitosť a prvoradým cieľom je priblížiť stanovisko BSA Thajčanom.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bangkok
