Albánčina
| Albánčina (Shqip) | |
| Štáty | Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Grécko, Taliansko |
|---|---|
| Región | Južná Európa, Balkánsky polostrov |
| Počet hovoriacich | okolo 6 miliónov |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Albánsko Kosovo |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | sq |
| ISO 639-2 | alb (B) sqi (T) |
| ISO 639-3 | sqi |
| Wikipédia | |
| Adresa | sq.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, enciklopedia e lirë |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu. Hovorí ním viac ako 6 miliónov ľudí v Albánsku, Kosove, Grécku, Srbsku, Čiernej Hore a v iných častiach Balkánskeho polostrova.
Pôvod albánčiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1854 Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |